Názov obce Klokoč

Názov Klokoč

Pre niekoľko stoviek obyvateľov našej obce slovo Klokoč znamená domov, rodný kraj, malý, ale možno najkrajší kút sveta. Sprevádza ich pri návrate z práce, zo školy, od lekára, z ciest za nákupmi. Pripomína prežitú mladosť tým Klokočanom, ktorí z rôznych príčin opustili svoje rodisko.

Ľudia z blízkeho okolia pri počutí slova Klokoč si najčastejšie predstavia medokýš z niektorého klokočského minerálneho prameňa. Mnohým z nás pri slove Klokoč sa v mysli vybaví priezvisko, ktorého nositeľom bol predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč. Našu dedinu navštívil počas mierových slávností v roku 1972.


Klokoč v literatúre

Miestny názov Klokoč sa nachádza i v slovenskej literatúre. Zvolenský rodák Jozef Cíger-Hronský ešte ako učiteľ dal v roku 1927 svojmu prvému románu názov Žltý dom v Klokoči.

 


Klokoč ako klokotanie

Kto by nechcel poznať, čo sa skrýva za menom rodnej dediny?

V súčasnosti pri výklade miestneho názvu Klokoč existujú dve domnienky. Jedna sa opiera o slovo klokoč vo význame klokotanie, bublanie, vrenie, vznikanie bublín pri vare tekutiny a vznikla na základe toho, že jeden z tunajších minerálnych prameňov má práve tieto alebo im podobné vlastnosti. Slovo klokoč v tomto význame sa vyskytuje v literárnej tvorbe Hurbana, Vajanského a tiež u Tatarku.


Ker klokoč

 


Druhá hypotéza o vzniku mena obce si na pomoc berie zástupcu rastlinnej ríše – ker s názvom klokoč.

Klokoč perovitý (Staphylea pinnata) je až päť metrov vysoký ker z čeľade klokočovitých s bielymi kvetmi. Jeho plodom je tobolka s tvrdými semenami, z ktorých sa v minulosti vyrábali ružence (pátričky).

Rastie divo v lesoch a kroví. Niekedy ho aj pestujú. Kvety sú strednej veľkosti (až 1,3 cm dlhé) v previsnutých strapcoch. Má zložené listy s piatimi jemne pílkovitými lístkami.


Osada Klokoč

V minulosti – ešte pred valašskou kolonizáciou – územie dnešného Klokoča pokrývali prirodzené lesy. Okrem prevládajúcich dubín a bučín sa tu darilo i ďalším stromom a krom.

Pozornosť okolitých obyvateľov upútal najmä ker klokoč, ktorý tu v hojnosti rástol na okraji lesa. Podľa neho dostala i meno osada drevorubačov a uhliarov, z ktorej sa postupne vyvinula dnešná obec Klokoč.


Menovci Klokoča

Podľa rovnomerného kra sa nazýva aj jedna z osád v neďalekej Zaježovej (tu voda neklokoce), ďalej vrch Klokoč (362m) v Krupinskej planine, jeho menovec v Malej Fatre, ako i ďalšie toponymá so základovým slovom klokoč, či už ide o sídlisko Klokočina v Nitre, o vrch Klokočina (550m) v Malých Karpatoch, alebo o miestne názvy Klokočov (3700 obyv.) v okrese Čadca, Klokočov (400 obyv.) v okrese Michalovce, Klokočovv Severomoravskom kraji, Klokočov vo Východočeskom kraji, Klokočí (Severomoravský kraj), Klokočná(Stredočeský kraj), tiež Klokočůvek v Severomoravskom kraji.

I blízke osady, obce a vrchy dostali mená podľa stromov a krov. Brestiny (brest), Breziny, Breznica, Brezovo (breza), Dúbrava, Dúbravy (dub), Chvojno (chvojina), Javor, Javorie (javor), Kalinka (kalina), Lieskovec (lieska), Tisovník (tis) a pod.

Spomenuté skutočnosti nás vedú k záveru, že názov obce Klokoč vznikol pravdepodobne od názvu rovnomenného kra. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že ker klokoč perovitý sa tu v zmenených podmienkach už nenachádza.

 

 

Úradný názov obce

Úradný názov obce sa často menil.
V rokoch 1773 a 1863 až 1882 je doložený názov Klokocs (s maďarským pravopisom).
V roku 1786 Klokocsch (nemecký pravopis za panovania Jozefa II.).
V roku 1808 Klokocs i Klokoč, v rokoch 1888 – 1913 maďarský názov Hegyhát (čo znamená horský chrbát) a od roku 1920 sa už užíva len slovenský názov Klokoč.