Minerálne vody

Poklesy, zlomy

V minulosti geologickú stavbu povrchu nášho okolia ovplyvňovala takzvaná poklesová tektonika. Poklesy a zlomy majú najväčší význam v tom, že sú to výstupné cesty prirodzeným výverom minerálnych a termálnych, ale i obyčajných vôd na povrch.

Aj v Klokoči možno pramene hľadať  najmä na dvoch zlomoch:

1)      na západných stráňach Chvojna a Ostrožiek
2)      na severných stráňach Vlčej jamy

 

Zloženie vody

Minerálne vody (medokýše) v Klokoči majú zvýšený obsah železa (dvojmocného Fe), sú nestále, premenlivého chemického zloženia, rýchle starnú a čoskoro sa kazia. Klokočské medokýše najlepšie osviežia, keď sa pijú priamo z prameňov.

V nádobách vydržia iba krátko, lebo na ich stenách vzniká povlak, po potrasení sa objaví chuchvalcovitý zákal, ale i v tomto stave je voda zdravotne nezávadná. Hrdzavé zafarbenie je spôsobené činnosťou mikroorganizmov (baktériami Leptothrix, Cenothrix a i.), dochádza k oxidácii solí Fe2 na Fe3 a niektoré bičíkovce prispievajú k hromadeniu nerozpustného hydroxidu železitého.

Medokýše v Klokoči sú samozrejme kyslé (obsahujú CO2) a sírne (podľa koncentrácie H2S) alebo železnaté (obsahujú najmenej 10 miligramov Fe2 v jednom litri vody). Napríklad v litri vody z prameňa Matúš je 13,55 mg železa.

Prvý elaborát s chemickou analýzou minerálnych prameňov Zvolenskej župy (na Sliači, vo Zvolenskej Slatine, vo Zvolene, v Klokoči, Vígľaši, Očovej, Čačíne, Dolnej Mičinej, Bacúchu a Banskej Bystrici) vypracoval Michal Höring, profesor Banskej akadémie v Banskej Štiavnici už v roku 1814.

 

Lohyňa

Od železnatých klokočských medokýšov sa líši prameň Lohyňa vo Vígľašskej Hute-Kalinke, ktorá patrí k zemitým kyselkám a pod názvom Vígľašská Viera ju Vilímovci z Kalinky plnili a a rozvážali po blízkom i ďalekom okolí, ba sa vyvážala aj za hranice Rakúsko-Uhorska, dokonca i do Brazílie.

O minerálnej vode v Klokoči sa už v roku 1905 vo svojej monografii Detva zmienil detviansky kaplán Karol A.Medvecký takto:

opis z r.1905

„Medokýše poznáme na území Detvy tri; a síce na horňom konci samého mestečka, v Stožku a v Klokoči. Posledniu pre značný obsah železiny menujú „Červená medokýš“. Táto je takmer tak silná, jako zručnou reklamou vychýrená a do stveta pustená vígľašská kyselka Véra.“

 

7 prameňov

V obci je v súčasnosti sedem známejších medokýšových prameňov: Polom 1, Polom 2, Palčúrova, Podrichtárova, Jašova, Kubova a v smrečinke pri Kocanskom potoku. Avšak sopečná činnosť pred miliónmi rokov spôsobila, že viac alebo menej mineralizovanú vodu možno nájsť na celom klokočskom chotári. U Virodov napríklad pri kopaní studne tiež narazili na medokýšovú vodu. 

 

Sliackova medokýš

Najznámejším a najnavštevovanejším medokýšom v Klokoči bol a je prameň Polom. V minulosti ho miestni obyvatelia volali „Sliackova medokýš“. Vyviera spod dvojkopca Polom, tam kde z Polomy Lapiňovskej a z Polomu (tiež z Polomy) vodu berúci potôčik ústí do širokej Kocanskej doliny.

Pramene vody sú tu silne mineralizované, lebo na tomto mieste sa na povrchu i v hĺbke vyskytuje železná ruda a tiež síra. V minulom storočí tu otvorili bane na síru (podobne ako vo Vígľašskej Hute-Kalinke a v Stožku). Začiatkom tohto storočia v Polome pri kutacích prácach zistili menejhodnotnú železnú rudu.

 

Polom 1

Minerálny prameň Polom (Sliackova medokýš) slúžil od nepamäti až do roku 1970 obyvateľom blízkych osád, ale i ďalším návštevníkom ako osviežujúci nápoj.

Povesť hovorí, že si v ňom žobrák  zemiaky chcel uvariť, lebo voda v jeden meter širokom a rovnako hlbokom žriedle akoby sa varila, blbotala a klokotala.

V päťdesiatych rokoch občania medokýš vybetónovali a ohradili. Možno práve preto a možno pre objavenie sa druhého prameňa sa stratili výrazné chuťové vlastnosti starého žriedla.

Povyše už opísaného prameňa bolo ešte jedno žriedlo – v drevenom džbale. Ten po čase vyhnil. Prameň ľudia prestali čistiť a asi v roku 1955 zanikol.

 

Polom 2

V roku 1969 sa kopal rezervoár vody pre dolnú časť osady Sliackovci. Pri bagrovaní odpadového kanála sa objavilo výdatné žriedlo. Voda bola čierna a striekala až do výšky chlapa. Na tom mieste bývalo predtým perisko.

Po desiatich hodinách výdatnosť prameňa začala klesať, až sa ustálila asi na dvadsať litrov za minútu. Voda slabo zapáchala sírou, lebo vytekala zo zasypanej starej štôlne. Po očistení sa dala piť, preto prameň upravili a medokýš rúrkou zviedli až k blízkemu potôčiku.

Okolie prameňa občania upravili. Miesto, kde medokýš vyteká, je vybetónované a chránené strieškou so šindľami. Za konečnú podobu stavby treba poďakovať miestnemu občanovi Jozefovi Konôpkovi-Koniarovi, ktorý práce dokončil 4.júla 1976.

 

Návštevnosť prameňa

Nový premeň je veľmi navštevovaný, v sobotu a v nedeľu stojí na vybudovanom parkovisku vždy niekoľko áut z blízkeho i ďalekého okolia. Jeden pán chodil sem až z Pukanca a nabral si vody plné osobné auto – pre rodinu i pre známych. Nečudo, že na medokýš tu často stál dlhší zástup vysmädnutých ľudí. Medokýš vraj najdlhšie vydrží vo fľašiach v tmavej a chladnej miestnosti.

Tabule s upozornením na prameň Polom sú na rázcestí v Slatinských Lazoch a na ceste v osade Sliackovci. 

 

Prameň za Ľaukovou

Bohato mineralizovaný a železnatý prameň je za osadou Ľauková. Neďaleko prameňa – ale už na území Stožku – sa tiež ťažila síra. Podobne ako vitriolová voda v štôlni sírnej bane vo Vígľašskej Hute aj medokýš medzi Ľaukovou a Baniskami pravdepodobne spôsobuje rakovinu ústnej sliznice.

Starší ľudia spomínajú choré dievča – pastierku, ktorá si chorobu úst liečila pitím z tohto sírneho prameňa.
Ostatné kyselky v obci sú železnaté. Niekoľko medokýšových prameňov je pri Jašovom potoku a pri Trckovskom potoku.

 

Jašov medokýš

Jašov medokýš  (Jašova medokýš) vyviera v naplaveninách Jašovho potoka. Prameň bol niekoľkokrát upravovaný a je veľmi navštevovaný miestnymi obyvateľmi. Drevené džbalo, v ktorom sa medokýš nachádza, vykresal a na miesto postavil Jozef Konôpka-Koniar. Predtým bol nad prameňom kamenný kryt.

 

Medokýš u Kubov

Medokýš u Kubov je v betónovej rúre, prameň je však menej známy a málo využívaný. Betón sa ani tu neosvedčil.

 

Prameň pri Kocani

Kvalitný minerálny prameň je v horičke pri Kocanskom potoku. Nachádza sa už vo vígľašskom chotári. Žriedlo je v starom drevenom džbale. Medokýš od jari až do  jesene vyhľadávajú tí, ktorí pracujú na blízkych poliach.

 

Prameň Matúš

Známym minerálnym prameňom je aj medokýš Matúš (Matúšova, Palčúrova, Bartkova medokýš), nachádzajúca sa pri slatinskolazovskej osade Palčúrovci. Objavil ho Matúš Bartko. Prameň bol často upravovaný, po vybetónovaní stratil predchádzajúce vlastnosti.

Je pomerne často navštevovaný, lebo je len pár krokov od cesty Vígľaš – Stará Huta.

 

Podrichtárova medokýš

V dedine sa nachádza slabší, v lete menej hodnotný Podrichtárov prameň.