História kultúrneho domu

Prvé zmienky

Prvá zmienka o výstavbe kultúrneho domu v Klokoči  je na strane 49 tejto kroniky: „Na verejnej občianskej schôdzke dňa 23.januára 1947 za prítomnosti 47 občanov ako hláv rodín, bolo podpísané prehlásenie, že občania súhlasia so stavbou kultúrneho domu.

Ako základ financií dávali občania k dispozícii 78 000 Kčs, ktoré boli poukázané občanom od vojenského veliteľstva „Tyl“ za práce občanov pre vojská bojujúcich armád.

Spolok bývalých urbarialistov na svojom valnom zhromaždení dňa 23.januára 1947 prisľúbil dať na stavbu kultúrneho domu 40 000 Kčs, ktoré peniaze mal spolok ako vojnovú škodu.

Okrem toho prisľúbil dať aj stavebné drevo. Na základe tohto rada Miestneho národného výboru sa jednohlasne zápisnične vyjadrila dňa 6.febr. 1947 za stavbu. Na to plénum Miestneho nár. výboru dňa 8.febr. 1947 prejednalo zápisnične podrobnosti o stavbe. Plénum sa za stavbu jednohlasne vyjadrilo.

Prisľúbilo venovať 25 000 Kčs, ktoré peniaze sa obdržali za stavbu vicinálnej cesty pri Bartkovcoch. Hoci za stavbu bolo väčšina občanov, predsa sa stavba neuskutočnila.

Najväčšiu vinu nesie na tom MNV, ktorý nebol jednotný a ktorý dal na slová odporcov proti stavbe, čím sa potom stavba neuskutočnila. Všetky kultúrne podujatia sa teda i naďalej prevádzali v škole“.

Avšak myšlienka tejto stavby je ešte staršia. Demokratická strana vo svojej rezolúcii už 5.januára 1947 žiadala o subvenciu na stavbu kultúrneho domu. Členovia DS v nej podrobne vysvetľujú, prečo práve lazovité obce túto stavbu najviac potrebujú.

 

 

Rezolúcia Klokočanov

Situáciu po Februári 1948 nám najlepšie priblíži rezolúcia Klokočanov z 5.apríla 1948, v ktorej sa uvádza: „Náš laznícky ľud žije roztrúsený po chotári a túži aspoň po nedeliach a v zimných časoch sa niečomu naučiť. Niet však miesta, kde by sa schádzal.

Kultúrne naše lazy zaostávajú i preto, že nemajú možnosť počuť prednášku, vidieť divadlo, či byť účastnými iných kultúrnych podujatí. Okrem školy tu nemajú inej miestnosti.

Naši lazníci si uvedomili túto skutočnosť a dobrovoľne z obdržaných peňazí za vojnové škody poskladali si občania prvú čiastku peňazí vo výške 60 000 Kčs na postavenie kultúrneho  domu.

Občania sa tiež zaviazali vykonať určité pozemné a povoznícke práce. Na základe týchto prísľubov nechal  MNV vypracovať plány a rozpočet na túto stavbu rozvrhnutý na 800 000 Kčs. Schválenie tejto stavby však naša laznícka obec nedostala.

Žiadame i touto rezolúciou, aby uprednostnene a v prvom rade na našich lazoch boli takéto stavby stavané, kde ľud sa nemá ani kde zísť, ani kde podebatovať, keď vlastne celý svoj život žije odlúčený a vzdialený i od svojich susedov, ktorí sú prípadne na kruhom kopci.

Pritom treba prihliadať i na horespomínané prísľuby a ochotu našich lazníkov“.

 

Hlas proti

Proti stavbe kultúrneho domu bol jediný občan – obchodník Ondrej Višňovský, lebo sa bál možnosti umiestniť do novostavby Potravné družstvo.

 

Stavba MNV

O začatí stavby budovy MNV píše kronikár Viktor Jedlička na str. 74 tejto kroniky, o pokračovaní stavby na strane 89 a o jej dokončení a otvorení na strane 97:

 

Str. 74

„V roku 1952 započalo sa so stavbou budovy Miestneho národného výboru. V tunajšej obci stavba tejto budovy bola veľmi naliehavá. Miestny národný výbor mal úradovňu v prenajatom súkromnou drevenom domčeku, ktorý pre prácu a poslanie MNV vôbec nevyhovoval.

Okrem učební Národnej školy nebolo v obci miestnosti, kde by sa občianstvo mohlo schádzať na hovory s ľudom, prednášky, atď. Trpela i ľudová zábava občianstva.

Divadlá sa hrávali v učebni Národnej školy, kde sa vždy postavilo drevené javisko, ktoré zahrnulo jednu tretinu miestnosti, takže na divadelné predstavenia sa veľa ľudí nevmestilo.

Tanečné zábavy poriadali sa na humnách, čo po bezpečnostnej stránke, ako i kultúrnej nebolo na mieste. Miestny národný výbor v Klokoči správne rozmýšľal, keď pristúpil k stavbe budovy MNV za spolupráce všetkých zložiek NF v obci.

Práce na stavbe boli podrobne prerokované s občanmi. Každý občan bol povinný odpracovať určený počet dní pešo, majitelia poťahov na povozoch dovozom kamenia, piesku a iného materiálu zdarma.

Výsledkom dobrej agitačnej práce bolo, že občania pri stavbe ochotne odpracovali určené dni zdarma.

V plnení plánu 5M sa naša obec v tomto roku dostala na 1.miesto v okrese, takže ONV vo Zvolene vidiac pracovné úspechy a chuť do práce pomáhal stavbe dodávkami materiálu, i po finančnej stránke. Budova v tomto roku nebola ešte dokončená.“

 

Str. 89

„Plénum MNV v Klokoči svojim rozhodnutím zo dňa 17.februára 1952 stanovil program výstavby novej budovy úradu MNV z dôvodov, že jestvujúca budova MNV ani núdzove nevyhovovala kladeným požiadavkám pre ú radnú potrebu, okrem toho MNV bolo umiestené v súkromnej budove.

V rámci stavebnej pripravenosti akcie bolo zažiadané u ONV o vyhlásenie stavebného obvodu a ONV - plánovací referát pod značkou II - 127.4 – 52 zo dňa 4.4.1952 určil stavebný obvod pre novostavbu a v podmienkach určil presný zastavovací predpis a uložil MNV, by si pre stavbu zadovážil stavebné povolenie.

ONV – technický referát vydal na tomto základe stavebné povolenie pod zn. XI – 711.2 – 52 zo dňa 8.nov.1952.“

 

Str. 97

„Rok 1953 ostane dlho pamätným pre občanov tunajšej obce. V tomto roku dokončila sa stavba budovy miestneho národného výboru, v ktorej je aj divadelná sála s javiskom.

To, čo nášmu lazníckemu ľudu bolo nedostupným za kapitalistickej republiky, i za tzv. slovenského štátu, dnes, keď vládu v rukách má náš pracujúci ľud, uskutočnil sa dávny sena vybudoval sa kultúrny stánok v tunajšej obci.

Občania s radosťou odpracúvali určené dni zdarma na tejto stavbe, lebo vedeli, že nestavajú len pre seba, ale i svoje deti.

Hrdí boli občania našej obce pred hosťami z okolitých obcí, keď na slávnostnom zasadnutí MNV dňa 22.novembra 1953 budova sa otvorila a odovzdala do užívania.

Zástupca Okresného národného výboru vo Zvolene p. Očenáš kladne hodnotil tento budovateľský úspech nášho ľudu.“

 

 

Pôvodná budova

Budova MNV sa stala i kultúrnym domom. Sídlil tu Miestny národný výbor v Klokoči, do kancelárie sa nasťahoval aj okrskový zmocnenec Verejnej bezpečnosti.

Sála s javiskom slúžila na divadelné a filmové predstavenia, často sa  tu organizovali besedy, prednášky, oslavy, schôdzky, výročné schôdze i tanečné zábavy. Počas generálnej opravy školy v jeseni roku 1970 slúžila sála ako učebňa.

 

Nové myšlienky

Klokočania vidiac nové kultúrne domy v okolitých obciach tiež zatúžili po modernejšom a väčšom kultúrnom stánku.

Už v roku 1967 – po otvorení kultúrneho domu vo Vígľaši – prišiel stále iniciatívny predseda MNV v Klokoči Jozef Bartko-Šustek s návrhom na prestavbu budova MNV, ktorá vraj už nevyhovuje súčasným požiadavkám. P

restavba podľa jeho odhadu by mala stáť pol milióna korún. Mala by tu byť spoločenská miestnosť so stálym kinom, obchod s odevami a obuvou ako aj ordinácia lekára.

V roku 1969 sa plánovali náklady už na vyše jeden milión Kčs. Prvé plány na prestavbu stáli 20 000 Kčs. Uvažovalo sa v nej zriadiť aj klub mládeže. Práce však boli pozastavené, lebo ich nemal kto riadiť.

 

Vyvlastnenie pôdy

Až koncom roku 1970 MNV urobil vyvlastnenie pôdy pod stavbu. Po odmietnutí spoluinvestorstva Jednotou Krupina sa urobili zmeny v projekte.

 

Vedenie stavby

Od 1.februára 1971 bol Matúš Farbiak poverený vedením skladu materiálu a tiež vedením účtovníctva.

Začiatkom roku 1971 MNV v Klokoči žiadal ONV vo Zvolene o zaradenie prestavby do plánu akcií „Z“ pre rok 1971. Stavebný dozor vtedy robil inžinier Žabka.

V roku 1971 bolo už známe, že náklady na prestavbu budovy MNV budú okolo 2 a pol milióna Kčs, preto inžinier Žabka žiadal o zriadenie funkcie vedúceho stavby. Majstrom bol menovaný bývalý predseda MNV Pavel Výbošťok.

 

Časté zmeny v projekte

Koncom roku 1971 sa schválili ďalšie zmeny v projekte – vybudovanie balkóna v kinosále, čo má uskutočniť OSP vo Zvolene pod vedením staviteľa Kesana. Vtedy sa tu plánovalo tiež s umiestnením poštovej služby.

V auguste roku 1971 bola brigáda pri stavbe novej kinosály. Strop nad ňou sa kládol až v apríli roku 1972.  Vtedy sa stavali i plánované kancelárie MNV.

V roku 1972 ešte v starej sále sľúbil predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč pri svojej návšteve Klokoča finančnú i morálnu pomoc pri prestavbe. Tá však len pomaly napredovala.

Na jar roku 1973 sa skladali škridle zo strechy starej budovy. Kultúrne akcie sa potom robili v miestnej škole (ZDŠ). Výstavba takmer celý sedemdesiaty tretí rok stála.

Bolo totiž potrebné upraviť pôvodný projekt, pretože jednotári, ktorým malo niekoľko miestností nového objektu patriť, odmietli spoluúčasť na tejto stavbe.

Z miestností, ktoré mali patriť Jednote, dal teda MNV vyprojektovať materský školu. Svoj druhý domov tu bude mať asi 25 detí. Miesto ostalo ešte aj pre kancelárie MNV.

Brigády občanov

Rok 1974 sa začal mnohými brigádami a to pod vedením predsedu MNV Jozefa Bartku-Šarmana. 3.marca sa robila nadstavba nad tanečnou sálou, v ďalšej marcovej brigáde sa zúčastnilo 35 občanov a mládeže, v júli 1974 položil Štefan Petrinec poslednú tehlu na priečelí budovy.

Koncom roku 1974 je už hrubá stavba podľa upraveného projektu, ktorý vypracoval Ing. Kolár z OSP Zvolen, hotová. Treba len zabudovať okná, urobiť elektrickú a vodovodnú inštaláciu a stavbu ovakovať.

Už je známe, že okrem materskej školy a MNV tu budú dve veľké spoločenské miestnosti, kinosála s balkónom, knižnica i miestnosť pre činnosť ZPOZ.

V roku 1974 Klokočania odpracovali pri výstavbe kultúrneho domu vyše 5100 brigádnických hodín zdarma, najviac mládež.

Omietanie stavby sa robilo 20.apríla 1975 pod vedením predsedu MNV Milana Konôpku. V septembri sa dával brizolit. Zvnútra však ešte čakalo veľa práce, preto sa v tomto, ba ani v nasledujúcom roku nepodarilo stavbu dokončiť.

4.januára 1977 sa robilo ústredné kúrenie, 24.marca sa maľovala škôlka, začiatkom apríla ju bolo treba riadiť.

 

Otvorenie materskej školy

Materská škola bola slávnostne otvorená 5.apríla 1977. Predseda MNV Jozef Sliacky organizoval potom ďalšie brigády. 24.mája boli maľované miestnosti kultúrneho domu, 4.júna bola brigáda pri betónovaní múriku okolo stavby. V júni sa upravovalo jej okolie.

14.mája 1978 brigádnici svojpomocou budovali detské ihrisko pri materskej škole a v ten deň bola zrušená aj búda so šrotárom. V septembri bola vyhotovená propagačná tabuľa pri MNV.

V roku 1978 sa už všetky oslavy, kultúrne podujatia, schôdze a ďalšie akcie konali v ešte neskolaudovanej budove.

 

Otvorenie kultúrneho domu

Kolaudácia a slávnostné otvorenie vynoveného kultúrneho domu bolo 17.marca 1979 za účasti občanov, predstavenstva obce a zástupcov ONV – odboru kultúry vo Zvolene.

Kým materskú školu pred dvoma rokmi otváral vedúci odboru školstva Ján Ozan, kultúrny dom otvoril vedúci odboru kultúry Juraj Valach. Učitelia a žiaci miestnej školy predviedli kultúrny program, členky zväzu žien pripravili výstavku ručných prác Krása životu.

 

Využitie budovy

V budove kultúrneho domu sídli materská škola, miestny národný výbor, miestna ľudová knižnica, je tu ďalej stále kino, kinosála slúži i pre divadelné predstavenia a oslavy, ZPOZ pracuje v obradnej miestnosti, mládež sa stretá v klube mládeže, tanečná sála sa využíva okrem ľudovej zábavy i na agitáciu, je tu sála na sedenie, kuchyňa i sociálne zariadenie.